Nedostatok zdravých potravín rastlinného pôvodu na trhu

Potraviny spolu so životosprávou najviac ovplyvňujú zdravie človeka. Široká ponuka zdravých potravinách by mala byť v dnešnej rozvinutej spoločnosti samozrejmosťou. Bohužiaľ, častokrát sa stáva, že výrobcovia potravín hľadia viac na ekonomickú efektivitu výroby ako na hygienické požiadavky produktov umiestňovaných na trh. V tomto článku sa obzriem za najväčšími problémami výroby potravín rastlinného pôvodu.

Čitateľa určite napadne otázka, odkiaľ čerpám všetky tie provokačné informácie, ktoré uvádzam v článku. Pre úplnosť uvádzam, že tieto informácie som nazbieral počas svojej praxe agronóma v konvečne hospodáriacom poľnohospodárskom podniku. Po štúdiu som taktiež pracoval pre agrokorporácie ako DuPont, Monsanto, Bayer. Nieže by som bol hrdý na prácu v týchto megakorporáciách, avšak tieto pracovné pozície mi dovolili navštíviť viac ako 100 poľnohospodárskych podnikov po celom Slovensku a nakuknúť pod pokrievku „konvenčného poľnohospodárstva“ a urobiť si komplexný pohľad na toto dôležité odvetvie.

.

Problém pestovania poľnej veľkovýroby

Poľná veľkovýroba zaberá obrovskú väčšinu pôdy vhodnej na pestovanie rastlín na Slovensku. Jej znakom je maximálna efektivita pestovania za použitia externe dodávanej energie vo forme fosílnych palív, priemyselných hnojív, pesticídov. Takisto maximálna mechanizácia s čo najmenším využitím drahej ľudskej práce. O etických problémoch a neudržateľnosti takejto výroby sa rozpisovať nebudem, nakoľko je to obsah na niekoľko ďalších článkov, možno na celú knihu.

Témou tohto článku je zdravotná stránka takto vyprodukovaných potravín. Ako iste viete, hlavným problémom takéhoto pestovania je značná potreba a spotreba pesticídov. Pesticídy sú priemyselne vyrábané chemické zlúčeniny, ktoré majú za úlohu potlačiť necieľové organizmy v poľnohospodárskej výrobe. Teoreticky to neznamená nič zlé, chemické zlúčeniny sú všade vôkol nás, a dokonca aj taký výluh zo žihľavy je chemický roztok. Problémov s pesticídmi je však viacero. Tu sú hlavné z nich.

Toxicita – Chemické zlúčeniny obsiahnuté v pesticídoch pôsobia toxicky aj na necieľové organizmy. Príkladov je mnoho najmä z podskupiny insekticídov, kde postreky, ktoré majú za cieľ zničiť konkrétny druh škodcu, odstránia z poľa takmer všetok hmyz. V prípade vetra pri alebo po postrekovaní dokážu otráviť aj vtáky, obojživelníky a cicavce v okolí pola. Hlavným problémom je, že tieto chemikálie dokáže rastlina naakumulovať do svojho tela, a čo je horšie aj do hlavného produktu, ktorý po následnom spracovaní dostaneme doma na tanier.

Pri toxicite nemôžeme obísť ani priemyselné hnojivá. Samozrejme hnojenie vápnikom, draslíkom alebo fosforom nemožno priamo označiť za škodlivé, nakoľko tieto živiny sú bežnou súčasťou pôdy a pri dnešných minimálnych dávkach týchto drahých hnojív žiadne toxické hladiny v pôde nehrozia. Problémom je dusík, ktorý ovplyvňuje produkčný proces rastu rastlín v najväčšej miere. Preto väčšina pestovateľov siaha po používaniu dusíkatých hnojív ako po všelieku. Je to veľmi krátkozraké užívanie, nakoľko úrody dnešných plodín často limitujú úplne iné faktory ako nedostatočný obsah dusíka. Napriek tomu dusík v plodinách môže pôsobiť veľmi nepriaznivo na zdravie človeka a na novorodencov dokonca až smrteľne.

Tento problém je obzvlášť závažný pri pestovaní zeleniny skoro z jari. Pestovatelia v snahe dodať na trh po zime čo najväčšiu, najkrajšiu zeleninu sa predbiehajú kto vyjde na trh ako prvý. V takomto pestovaní podávajú rastlinám absolútne neprirodzené množstvá dusíkatých hnojív. Rastlina prebytok dusíka rada príjme, avšak vzhľadom na nedostatok slnečného svitu, čo má za následok nedostatočnú fotosyntézu v skorých jarných mesiacoch nemá rastlina dostatok energie takto prijatý dusík metabolizovať na neškodné metabolity a hromadí v sebe škodlivé dusičnany. Tie sa po konzumácií premenia v ľudskom tele na dusitany, ktoré blokujú prenos kyslíka hemoglobínom. Dospelý človek si s týmto neduhom dokáže poradiť, avšak malým deťom to môže spôsobiť obrovské zdravotné problémy…

Nadmerné používanie – Takisto obrovský problém. Chemizácia poľnohospodárstva je bludný kruh. Čím viac chémie sa použije o to viac jej v budúcnosti bude potreba. Z rozprávania starších agronómov viem, že tam kde v minulosti stačil jeden alebo žiadny postrek na potlačenie škodcu, tam sú dnes potrebné tri. Kde sa v minulosti ničili buriny mechanicky plečkou, tam dnes postrekuje 34 metrov široký samochodný postrekovač. V minulosti sa po žatve vykonávalo plytké podmietnutie ornice za cieľom vyklíčenia burín, ktoré sa následne zaorali. Dnes sa namiesto toho používa postrekovanie totálnym herbicídom, známym Roundapom.

Postrekovanie pesticídmi sa stalo neoddeliteľnou súčasťou “moderného“ poľnohospodárstva. Je to pohodlný, lacný a univerzálny všeliek na všetko zlé čo sa na poli objaví. Obrovským problémom je, že momentálne sa postrekmi neriešia konkrétne problémy ako objavenie sa nejakého škodcu, či choroby, keď je postrek naozaj potrebný, ale strieka sa paušálne, tabuľkovo, bez ohľadu na to či sa daný škodca (choroba) na poli vyskytuje. Vysvetlenie je jednoduché a zarážajúce zároveň. Väčšine agronómov sa totiž lení behať po poliach a počítať prahy škodlivosti jednotlivých škodcov (prah škodlivosti je stav kedy je postrek proti danému škodcovi či chorobe ekonomicky rentabilný) ale kto by to počítal? Namiesto toho pole pre istotu postriekajú, aj keď sa na ňom žiadny nežiaduci organizmus nenachádza (áno toto sa naozaj deje (a často…))! Agronóm má potom čisté svedomie, že nič neriskuje. A spotreba pesticídov? Tá ho netrápi. Firmy, ktoré predávajú pesticídy ho za vystriekané množstvá veľmi pekne odmenia. Odmena začína pri peknom nožíku, vetrovke, drahých hodinkách a končí až pri exotickej dovolenke v indickom oceáne. Zdá sa Vám to povedomé? Áno je to klasická korupcia. Pre úplnosť píšem v tabuľke priemerné počty postrekov za vegetačnú sezónu pre jednotlivé skupiny plodín.

Plodina/Postreky	Proti burinám	Proti škodcom	Proti chorobám	Iné	Spolu
Repka ozimná	3x	4x	2x	3x	12x
Pšenica ozimná	2x	1x	2x	2x	7x
Hrach siaty dreňový	3x	2x	2x	0x	7x
Jačmeň jarný	2x	1x	2x	1x	6x
Slnečnica	1x	0x	2x	1x	4x
Pestrej mariánsky	2x	0x	0x	1x	3x
Kukurica na zrno	2x	1x	0x	0x	3x
Tekvica	1x	0x	0x	0x	1x

(ne)Ochrana spotrebiteľa – Každý registrovaný poľnohospodársky subjekt sa pri postrekovaní musí riadiť Zoznamom autorizovaných prípravkov na ochranu rastlín. Tento zoznam každoročne vydáva Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave tzv. ÚKSUP. Tento úrad takisto zabezpečuje kontrolu nad používaním v praxi. Pri každom prípravku je uvedená maximálna, minimálna dávka prípravku. V tomto zozname je presne uvedené ako a kedy, prípadne koľkokrát sa môže prípravok použiť aby nebolo ohrozené zdravie spotrebiteľa, a aby mal postrek čo najmenší vplyv na environment. Podobne je tomu aj pri hnojivách, kde poľnohospodársky podnik sužuje rada opatrení a zákazov ako a kedy hnojivá používať. Pri zistení nedodržania týchto zásad a zákazov hrozí podniku veľká pokuta. Teoreticky je to veľmi dobré navrhnutý systém. Prax je však niekde úplne inde! Celý ústav ÚKSUPu je zo strany štátu značne podfinancovaný, pričom značne je asi veľmi slabý výraz. Skôr by sa dalo označiť podfinancovanie ako fatálne. Kontrolórov tohto ústavu je málo, ich ohodnotenie a vybavenie je takisto veľmi slabé. Nedostatočná kontrola umožňuje poľnohospodárskym subjektom obchádzať zákon tak ako im je vhodné. Každopádne aspoň aká taká kontrola sa vykonáva a poľnohospodárske podniky sa aj pri nedodržiavaní musia držať pri zemi. Je dobré, že máme takýto ústav. Bez neho by totiž na poliach vládla úplná anarchia.

Tak, a to by boli tri hlavné problémy prečo nám poľnohospodárska veľkovýroba nepestuje zdravé potraviny. Mnoho ľudí ak si nedokáže dopestovať vlastné potraviny sú presvedčení, že sa im takýchto potravín dostane na miestnom trhovisku. Avšak ani to nemusí byť to pravé orechové a v nasledujúcom odstavci vysvetlím prečo.

Problém potravín predávaných na trhu.

Mnoho ľudí nakupuje zeleninu a ovocie výhradne na trhu. Žijú totiž v domnienke, že všetko čo sa na trhu predáva je domáce a zdravé. To je však obrovský omyl! Odhliadnuc od toho, že veľké percento predávajúcich na trhu sú iba priekupníci, nakupujúci zeleninu a ovocie vo veľkoskladoch a ponúkajúcich ju za svoju. Je tu jeden veľký problém. Ak sme si pri poľnej výrobe uvádzali, že všetky zaregistrované poľnohospodárske subjekty sú ako tak, ale predsa kontrolované ÚKSUPom, tak neregistrovaný pestovatelia zeleniny a ovocia nepodliehajú vôbec žiadnej kontrole zo strany štátu. V praxi to znamená, že títo pestovateľa môžu postrekovať akýmkoľvek postrekom, kedykoľvek a nespočetne veľakrát. Častá odborná neznalosť škodcov a chorôb núti týchto “pestovateľov“ do absolútnych extrémov v počte a v rozmanitosti dávok postrekov. Mnohí bez etických hraníc predávajú plodiny mnohonásobne postriekané, pričom posledný postrek sa vykonáva iba niekoľko dní pred umiestnením na trh. Netvrdím, že každí kto predáva na trhu sa takto chová, avšak takýchto pestovateľov by sme na každom trhovisku našli určite viacero, kde hlavný a jediný parameter predaja je čo najväčší profit bez akýchkoľvek etických hraníc.

.

Problém potravín pestovaných v ekologickej výrobe.

Pestovanie biopotravín zaznamenáva v posledných rokoch veľký rozmach. Vzhľadom na osvietenie ľudí v poslednom desaťročí sa významne zvyšuje dopyt a k tomu úmerne ponuka po takýchto potravinách. Napriek tomu sa pri ekologickej výrobe objavujú tieto dva hlavné problémy.

Cena – Asi žiadna novinka. Každý vie, že rozdiel medzi biopotravinami a konvenčnými potravinami je markantný a pre väčšinu spoločnosti sa takéto potraviny stávajú nedosiahnuteľným luxusom. Problémom je, že veľká väčšina biopotravín sa pestuje starým klasickým konvenčným systémom, kde je používanie pesticídov a priemyselných hnojív nenahraditeľné. Ak tieto chemické látky pri pestovaní nepoužijete, tak produkcia rapídne klesá. Nakoľko je produkcia nízka, musí byť cena za takýto produkt logicky vyššia, aby sa pestovateľovi oplatilo takýto produkt vyrábať. Preto sa cena biopotravín drží stále veľmi vysoko nad konvenčnými potravinami a zmena je v nedohľadne.

Je bio naozaj bio? – O nedostatočnej kontrole pestovateľov štátnym orgánom tzv. Úksupom sme si písali už v predošlom odstavci. Musí sa však zmieniť aj pri podvode s ekologickou produkciou, ktorá na Slovensku pretrváva. Každým rokom vstupuje do ekologického pestovania stále viac a viac pestovateľských subjektov. Myslíte si, že štatutárov týchto subjektov osvietilo a rozhodli sa robiť niečo záslužné pre spoločnosť? Ste na veľkom omyle.

Európska únia totiž ponúka o mnoho percent vyššie dotácie za to, že podnik začne pestovať ekologicky. Tejto vidine jednoduchých a rýchlych ziskov podľahne nejeden “agropodnikateľ“ a zaviaže sa, že jeho podnik prestane postrekovať pesticídmi a hnojiť priemyselnými hnojivami. Následne sa teší z kráľovských dotácií, ktoré majú za úlohu nahradiť stratu za zníženú produkciu. Často sa však stane, že produkcia napriek ekologickej výrobe neklesá. Asi sa pýtate, ako je to možné? Odpoveď je jednoduchá.

Kontrolu nad dodržiavaním ekologických postupov pri výrobe zabezpečuje už spomínaný podfinancovaný štátny ústav tzv. Úksup. Asi najlepšie situáciu vystihne vtip, ktorý koluje medzi poľnohospodármi. (Rozdiel medzi konvenčným a ekologickým poľnohospodárom je v tom, že konvenčný postrekuje cez deň a ekologický v noci J). Mnohokrát som sa osobne stretol s týmto scenárom a v praxi je to úplne bežné. Každý o tom vie, ale nič sa nerobí. Veď kto by stým aj niečo robil?

Na záver sa asi pýtate, kde kúpiť zdravé potraviny, keď som všetky možnosti vylúčil? Všetky možnosti som ale nevylúčil. Jediné overené je pestovať si biopotraviny doma na záhrade alebo ich zbierať z prírody. To je jediné zaručené. Iba pri domácom pestovaní totiž viete čo si dávate na tanier. Ak však nemáte možnosť domáceho pestovania, musíte zveriť svoju dôveru nejakému najlepšie malému lokálnemu pestovateľovi, či malej rodinnej farme, ktorá je dôveryhodná a na ktorú sa môžete spoľahnúť. Po Slovensku v posledných rokoch čoraz častejšie vznikajú malé rodinné farmy, permakultúrne farmy a podobné iné subjekty, ktoré produkujú zdravé potraviny za rozumnú cenu. Nákupom na takýchto farmách nielenže podporíte týchto predajcov, ale hlavne svoje zdravie. Ostáva Vám už iba takýchto predajcov vyhľadať. Celkom iste sa nejaký nájde aj vo Vašom okolí.