Rajčiny na farme

Kto by si dokázal predstaviť záhradu bez rajčín? Ja určite nie, a preto venujem pestovaniu tejto krásnej plodine veľké množstvo miesta a pozornosti. Len málo rastlín dokáže priniesť záhradkárovi toľko radosti ako prvé, vlastné, dozreté rajčiny. Tie totiž nenahradia žiadne iné. V tomto článku by som sa chcel s čitateľmi podeliť o spôsob, akým pestujem rajčiny na farme ja sám. Nie je cieľom tohto článku nabádať Vás čitateľov, aby ste rajčiny pestovali podobne ako ja. Viem každý má na pestovanie rajčín svoj vlastný systém a ja sám sa mám ešte, čo učiť.

.

O predpestovaní priesad

Bohužiaľ farma zatiaľ nedisponuje vyhrievaným skleníkom ani veľkými fóliovníkmi na pestovanie priesad. Pre túto skutočnosť pestujem rajčiny zatiaľ iba vo voľnej pôde. Termín výsevu osív do výsevných misiek, preto prispôsobujem dátumu 14teho mája, kedy má meniny Bonifác, posledný zo zamrznutých. Aby som dosiahol požadovane veľkú rastlinu pri vysádzaní tak vysievam semiačka približne v polovici marca. Pre výsev sa mi osvedčili výsevné misky, kde vysádzam semiačka na voľno. Nakoľko však pestujem veľké množstvo odrôd, je pre mňa nutné rozdeliť danú výsevnú misku na viacero menších políčok (viď fotka) a všetko pekne označiť. Problémom v tejto fáze je narábanie s teplotou a svetlom.

Po tom, ako sa rastlinám začne objavovať prvý pár pravých listov je nutné rozsadiť rastlinky po jednom do väčších črepníkov. Ja používam 8 cm plastové črepníky a následne ich pre lepšiu manipuláciu ukladám do pestovateľských tácok.

O pestovaní

Už spomínaný Bonifác posledný zo zamrznutých vychádza na  14teho mája. Kvôli prízemným mrazom by sa mali vysádzať rajčiny do voľnej pôdy až po tomto termíne. Na farme sa týmto termínom naozaj riadime, ale nie na 100 percent. Situáciu okolo teploty denne sledujem na stránke SHMU http://www.shmu.sk/sk/?page=1186&nwp_mesto=32708 a ak sú nočné teploty na dlhodobej predpovedi priaznivé, tak sa dá výsadba posunúť aj o týždeň. V skutočnosti vysádzame na farme von prvé rajčiny už začiatkom mája, ide však iba o niekoľko 10tok priesad, s ktorými ideme do rizika. Niektoré roky sú však priaznivé a napríklad v roku 2018 sa v máji už žiadne prízemné mrazy na farme nevyskytli.

Samotné vysádzanie praktikujem za sychravého počasia alebo v podvečerných hodinách keď už slnko nepraží. Vzdialenosť medzi rastlinami sa mi osvedčila 30 cm, pričom na jeden 80 cm široký záhon pripadá iba jeden riadok rajčín.

Po vysadení inštalujem ku každému riadku kvapkovú hadicu a potom už iba udržujem porast bez burín.

Z pestovateľského hľadiska zohráva kvapková závlaha nezastupiteľnú rolu. Okrem všetkých benefitov, ktoré kvapková závlaha má, tak v prípade rajčín je obzvlášť dôležitá. Pestovanie rajčín vonku je totiž do značnej miery celosezónny boj proti plesni zemiakovej. Táto choroba dokáže neraz zdecimovať celé porasty rajčín a boj proti nej je značne ťažký aj za použitia chemických prípravkov.  V permakultúre, kde sú syntetické prípravky nemysliteľné, zostáva jediným možným, spoľahlivým riešením prevencia. A tu sa dostávame ku kvapkovej závlahe, tá totiž rozvádza vodu priamo ku koreňom a neomáča listy a zelené časti rastliny. Suchá rastlina je pri boji s touto chorobou najúčinnejší činiteľ. Aby spóry tejto plesne mohli infikovať rastlinu potrebujú totiž nutne vlhké prostredie. Ak sa im takéto prostredie nenaskytne nedokážu do pletív rastliny preniknúť. Samozrejme nedokážeme na farme ovplyvniť atmosférické zrážky a v prípade naozaj vlhkého roku si pleseň tak či onak nájde cestu do pletív rajčín, avšak aj v takomto prípade, dokážeme správnou zálievkou príchod plesni oddialiť. Pri priemernom roku sú však takto pestované rajčiny zdravé takmer po celú pestovateľskú sezónu a pravidelne rodia až do prvých jesenných mrazov.

S kolíkom alebo bez

Kedysi som ku každej rastline zabíjal pri výsadbe kolík a následne som prácne vyštipoval všetky bočné výhonky tak, ako sa po správnosti má. Takto som to robil až do doby, čo som neobjavil čaro kríčkových odrôd.  Dnes pestujem na 90% iba kríčkové odrody a dôvod je naozaj prostý, a to úspora času. Pri obrovskom počte rajčín, ktoré pestujem je vyštipovanie a vyväzovanie naozaj pracná záležitosť a kríčkové odrody toto vôbec nevyžadujú. V poľných podmienkach dávajú navyše rovnakú ak nie vyššiu úrodu, čo pri úspore času vyznieva jednoznačne v prospech kríčkových odrôd. V posledných rokoch dokonca aj tyčkové odrody pestujem ako kríčkové a úroda je na nich krásna.

O odrodách

V krátkosti by som chcel spomenúť odrody, ktoré na farme pestujem. Za posledné roky som vyskúšal niekoľko desiatok odrôd. Niektoré s väčším, iné s menším úspechom. Z nich som vyselektoval tieto, na ktoré sa môžem spoľahnúť.

Koktejlové červené hruškové – Česká odroda, ktorú množí spoločnosť Semo. Ako už spomína názov, jej plody majú tvar hrušky a výraznú sladkastú chuť. Túto odrodu pestujem  prvým rokom a som nad mieru spokojný. Rastliny sú silné, mohutné a ich zdravotný stav je vynikajúci.

Bejbino – Ďalšia maloplodá odroda, ktorá poskytuje výrazne chutné a aromatické plody. Záhon s touto odrodou je krásne obsypaný plodmi a spomedzi všetkých odrôd, ktoré som pestoval v roku 2018 bola najvýnosnejšia.

Titan – Táto odroda je pre mňa zo všetkých najcenejšia. V roku 2017 na jeseň, keď všetky  moje odrody zdecimovala pleseň zemiaková, tak odroda titan rodila krásne zdravé rajčiny, ako by sa nič nedialo. Na túto odrodu sa proste dá spoľahnúť a to je jej veľká prednosť. Chuťovo síce nijak nevyniká, avšak mať záhon tejto odrody na farme mi dáva istotu, že aj pri nástupe plesni zemiakovej budem stále môcť oberať rajčiny. Bohužiaľ túto starú odrodu už v ponukách semenárskych firiem nenájdete, nahradili ju iné “modernejšie“.

Karla – Kríčková odroda, ktorá plodí krásne veľké rajčiny. Vytvára veľmi kompaktný a hustý krík. Krík je tak kompaktný, že dozreté plody často nachádzam až po dôkladnom nazretí do kriku. Jej kompaktnosť ju umožňuje pestovať aj vo väčších kvetináčoch, kde však plody strácajú na veľkosti. Plody tejto odrody sú okrem priameho konzumu vhodné aj na spracovanie. U tejto odrody som si tiež všimol veľmi veľkú trvanlivosť plodov po odtrhnutí od rastliny.

Blumko – Tyčková oválna odroda, ktorá je veľmi odolná voči chorobám, ale aj voči fyziologickým poruchám. Plody sú veľmi pevné, vhodné na dlhšie skladovanie. Chuť je vynikajúca.

Darinka – Najkrajšia odroda zo všetkých. Jej plody nie sú ani veľké ani malé, proste akurát. Jej dokonalé guľaté tvary a krásna červená farba ju robia nesmierne atraktívnou a lesknúca sa v kartónovej krabičke pôsobí na trhoch ako magnet na ľudí. Takisto je nesmierne chutná.

Solanum pimpinellifolium – Divoký, nešľachtený druh rajčiny. Tento druh dodnes voľne rastie v prírode v Peru a v Ekvádore. Dalo by sa povedať, že tento druh je takým prapôvodným predkom všetkých dnes pestovaných odrôd rajčín, všetkých možných tvarov a farieb. Plody tohoto druhu sú veľmi malé, zato sú však neskutočne chutné. Nakoľko ide o divý druh, ktorého  genóm nebol oslabený šľachtením, jeho zdravotný stav je takmer dokonalý. Rastliny sú silné, bez náznaku akejkoľvek choroby. Jediným nedostatkom je prácne zbieranie malých plodov.

Oranže – Stará kríčková odroda. V prvej polke vegetácie rodí krásne atraktívne oranžové plody vo veľkosti pomaranča. Neskôr je veľmi málo odolná voči fyziologickým vplyvom. Vysoko úrodná odroda. Bohužiaľ pretlak a iné výrobky z nej nevyzerajú tak atraktívne ako z červených odrôd.

Ruský zemiak – Túto starú ruskú odrodu som získal z génovej banky. Vytvára neuveriteľne hrubé a silné rastliny. Plodí krásne veľké rajčiny. Všimol som si však, že je obzvlášť náchylná na pleseň zemiakovú. Pri suchom roku sú však úrody veľmi pekné.

Snáď budú tieto informácie pre niekoho užitočné. Tiež by som bol rád, keby ste sa v komentároch podelili o svojich skúsenostiach s pestovaním tejto výbornej zeleniny.