Kypriť pôdu v permakultúre?

Aj pôda, ktorá nie je obhospodarovaná sa každoročne zhutnutie vplyvom zrážok, atmosférického tlaku a hmotnosťou samotnej pôdy. Pri pôde využívanej na produkciu rastlín sa k uvedeným vplyvom pridáva aj stúpanie ľudskou nohou alebo prejazdy poľnohospodárskej techniky. Optimálne zloženie pôdy je nasledovné 40% pevných látok, 30 % pôdneho roztoku, 30 % vzduchu a plynov. Pri zhutnení nastáva problém, že sa mení ideálny pomer zloženia pôdy v neprospech vzduchu, ktorý je však pre zdravý rast rastlín nenahraditeľný. Aby sme predišli tomuto procesu je nutné pôdu pravidelne kypriť.

Kypriť alebo nekypriť v permakultúre?

Veľmi zložitá otázka. Mnoho hlavne začínajúcich permakultúristov pod vplyvom knižiek od Fukuoku sú zástancami alternatívy bez kyprenia. Nie je to však také jednoduché. Isto kvalitný mulč, rast koreňov a pôdny hmyz dokážu čiastočne prekypriť pôdu aj bez použitia záhradníckych nástrojov, avšak dokážu udržať pôdny vzduch na dostatočne vysokej miere pre dobrý rast rastlín. Teoreticky, áno. Prakticky, nie.

A tu sa dostávame k ďalšiemu problému, a to je nedostatok organických častíc v pôde. O organickej zložke pôdy sa chystám napísať ďalší článok, nakoľko je to tak obsiahla téma, že by sa na pár viet nevošla. Ale organické časti pôdy dodávajú pôde ľahkosť, kyprosť a vzduch. Bohužiaľ 99% pôd v záhradkách (na poliach 100%) nie je dostatočne zásobených organickou zložkou. Naše pôdy až tak veľmi trpia nedostatkom organickej hmoty, že to už považujeme za úplne bežné a málokto sa pozastaví nad tým, že nie je všetko s kostolným poriadkom.

Nakoľko sa organická zložka rozkladá tak je ju treba dodávať do pôdy každoročne v obrovských množstvách, vždy, ako sa dá. Ak záhradu navyše oriete alebo rýľujete s obracaním pôdy, tak všetku organickú zložku na vrchu venujte baktériám a hubám, ktoré ju behom veľmi krátkeho času úplne rozložia. Na jednu stranu tým získate živiny, ale pôda bude zase bez organickej časti a v pôde bude zase chýbať vzduch. Bez ohľadu nato sa domnievam, že pestovanie bez kyprenia iba za pomocí mulču, pôdneho života a koreňov rastlín je možné, ale na pôde extrémne kvalitnej, kde organické látky a humus tvoria obrovské percento z pevnej časti hmoty. Žiaľ takúto pôdu je na Slovensku, kde prežíva orba a rýľovanie veľmi ťažké až nemožné nájsť.

Typický obraz konvenčne obhospodarovaných plôch. Pri každoročnej orbe sa rozkladajú organické látky a pôda sa následne zhutnuje. Takto som farmu prebral v roku 2016

Druhy pôd, vzduch a voda.

Ílovité pôdy (ťažké pôdy) – Mnohí majitelia takýchto pôd na ne nenájdu dobré slovo. Ílovité pôdy sú totiž veľmi ťažké, náročné na obrábanie a ich hlavnou nevýhodou je nedostatok vzduchu, bez ktorého rastliny nedokážu rásť. Naopak ich výhoda spočíva v tom, že dokážu veľmi dobre zadržiavať vodu a hlavne živiny. Ak sa týmto pôdam dobre upraví vzdušný režim tak dokážu byť neuveriteľne úrodné. Videl som takéto pôdy na Zemplíne, kde aj pri dlhtrovajúcich extrémnych suchách dokázali tieto pôdy udržať rastlinám dostatok vody pre zdravý rast.

Prvá výsadba na farme v roku 2016. Zmes Ďateliny lúčnej, Lucerny siatej a Ďateliny plazivej. Po kosbe ostáva všetko materiál na pôde, Čím sa zvyšuje organická zložka pôdy. Táto zmes pôdu vynikajúco pripravila na výsadbu zeleniny. Dnes udržuje vysokú organickú zložku, každoročne dodávaný kompost, hnoj a zelené hnojenie.

Pieskovité pôdy (ľahké pôdy) – Ďalší extrém. Tieto pôdy sa vyznačujú vynikajúcim vzdušným režimom, ktorý je ideálny pre rast rastlín. Ak by tieto pôdy dokázali zadržať dostatok vody a živín, tak by lepšej pôdy nebolo. Bohužiaľ zadržať vodu a živiny nedokážu, a preto zďaleka nie sú na pestovanie rastlín ideálne. Ak však takéto pôdy pravidelne zavlažujeme a hnojíme tak sú na nich úrody vynikajúce. Aj tie najluxusnejšie trávniky pre golfové greeny a pre najznámejšie futbalové ihriská na svete sa pestujú takmer čisto na piesku. Nutné je však podotknúť, že tieto trávniky sú denne hnojené a polievané. Takéto pôdy sa vo veľkej miere nachádzajú na Záhorí.

Hlinité pôdy (Starý dobrý stred) – Tieto pôdy nedokážu zadržať tak veľa živín a vody ako ílovité pôdy. Nemajú ani tak dobrý vzdušný režim ako piesočnaté pôdy. Zato však sú vo všetkých vlastnostiach niekde medzi a to je ich hlavná výhoda. Pri týchto pôdach vieme vzájomný režim medzi vzduchom, vodou a pevnými časťami aj veľmi dobre korigovať podľa vlastného uváženia.

.

Založte si trvalé chodníky

Na záver by som chcel ešte informovať o tom, ako využiť nedostatok vzduchu v pôde vo svoj prospech. Bez vzduchu v pôde proste rastliny nerastú. Na tejto vete sú založené aj trvalé chodníky na farme. Teória je taká, že sústavným chodením po tých istých chodníčkoch vytlačíte z pôdy postupne všetok vzduch, až sa takáto pôda stane nespôsobilá pre rast rastlín. Okrem toho, že na takýchto chodníčkoch nebudú rásť žiadne buriny, výrazne ušetríte aj hriadky určené pre rast rastlín, tým, že na ne nevstúpi ľudská noha po celé roky. Takéto chodníčky okrem iného môžete vidieť aj všade po meste, kde si ľudia potrebujú skrátiť cestu cez trávnik v parku či na ihrisku. Tiež už na týchto chodníčkoch bez zásahu človeka nikdy nič neporastie, proste v nej chýba vzduch.