O farme
Permakultúrna farma majer hospodári prírodným spôsobom na úpätí Štiavnických vrchov v opustenej časti obce Nová dedina. Zameriavame sa na produkciu tradičných, ale aj zabudnutých odrôd zeleniny a ovocia. Na našej farme hospodárime bez použitia chemických postrekov a priemyselných hnojív. Na potlačenie škodlivých organizmov využívame obrovskú diverzitu našich plodín a prirodzených nepriateľov jednotlivých škodcov v tzv. permakultúrnom systéme pestovania.
Okrem pestovania zeleniny a ovocia sa Permakultúrna farma majer zameriava aj na pestovanie a zber liečivých rastlín v okolí farmy, okrem toho pestujeme vlastné huby, chováme zvieratá, pestujeme rastliny na predaj, robíme vlastné semienka. Proste prírodná farma.
Tri piliere produkcie permakultúrnej farmy majer:
- Kvalita (Všetky naše rastliny sú pestované bez použitia priemyselných hnojív a pesticídov v tzv. bio kvalite)
- Čerstvosť (Takmer všetka produkcia ponúkaná na trh je zbieraná deň pred samotným predajom alebo dokonca v ten istý deň)
- Vlastná produkcia (Všetky produkty, ktoré ponúka naša farma na trh sú naše vlastné výrobky, iba pri našich produktoch totiž dokážeme zabezpečiť maximálnu čerstvosť a kvalitu).
Ako pri každom inom podnikaní začiatky bývajú ťažké. Pri farmárčení to platí minimálne dvojnásobne. Na našej farme sú zasadené stovky druhov rôznych ovocnín. Nakoľko naša farma vznikal iba koncom roka 2015 je ešte obrovské množstvo rastlín v neprodukčnom veku. Produkty z týchto rastlín budeme pridávať do sortimentu postupne.
O pestovaní na našej farme
Ako vyplýva z názvu, na našej farme sa pestuje tzv. permakultúrnym spôsobom pestovania. Niečo o pestovaní v tomto systéme sa môžete dočítať v nasledujúcich odstavcoch. Ak by ste sa o permakultúre chceli dozvedieť viac, tak navštívte odkazy umiestnené na konci tohto článku.
Výhod permakultúry je samozrejme viac. Pre našu farmu je však najväčšou výhodou fakt, že pri dobre navrhnutom systéme odpadá potreba postrekovania pesticídmi či hnojenia priemyselnými hnojivami. Vďaka tomu, môže naša farma produkovať zeleninu a ovocie v prvotriednej bio kvalite. V nasledujúcich odstavcoch sa môžete dočítať podrobnosti o tom, ako je možné, že vôbec nepotrebujeme postrekovať našu zeleninu a ovocie pesticídmi.
Prečo nepotrebujeme striekať proti škodcom?
Okrem pásavky zemiakovej, ktorá k nám bola dovezená iba pred nedávnom, sa v priebehu evolúcie popri každom škodcovi vyvíjalo viacero organizmov, pre ktorých škodca predstavuje jeden z hlavných zdrojov potravy. O týchto organizmoch hovoríme ako o prirodzených nepriateľoch. Každý škodca okrem spomenutej pásavky ich na Slovensku má. Naša farma o týchto organizmoch vie a vytvára im čo najlepšie podmienky na život, ony sa nám na oplátku odvďačia tým, že regulujú populáciu škodcu na nízkej úrovni.
Nejde o to škodcu úplne zlikvidovať, každý organizmus má právo na život, a aj prirodzení nepriatelia potrebujú potravu, aby bol zachovaný prírodný kolobeh, a o to na našej farme ide. Okrem prirodzených nepriateľov znemožňuje premnoženiu škodcov aj fakt, že rastliny nie sú pestované v obrovských množstvách na jednom mieste, ale sú v malých skupinách roztrúsené a pomiešané po celej farme, a preto škodca nedokáže nájsť neobmedzené množstvo potravy na jednom mieste a to mu znemožňuje nekontrolovateľne sa rozmnožovať.
Kto sú prirodzení nepriatelia bežných škodcov?
Rôzne druhy hmyzu, pavúci, vtáci, žaby, ale dokonca aj huby. Sú to rôzni a častokrát nekompromisní zabijaci. Napríklad vošky úspešne reguluje viacero druhov hmyzu. Viacerí vedia o lienke sedembodkovej – Coccinella septempunctata, ale aj iné druhy lienok a hlavne ich larvy dokážu za jeden deň skonzumovať aj stovku vošiek. Ešte väčší postrach, ako lienka predstavuje pre vošky larva Zlatoočky obyčajnej – Chrysoperla carnea alebo larva Pestrice pruhovanej – Episyrphus balteatus, ktorej kontinuálna konzumácia vošiek sa dá prirovnať k obilnému kombajnu pri žatve pšenice. Málo známi, ale o to väčší nepriatelia vošiek sú miniatúrne osi z rodu hymenoptera zvané aj ako parazitoidy. Tento voľným okom ťažko viditeľný hmyz napichne vošku svojím bodcom a umiestni do nej vajíčka, z ktorých sa neskôr vyliahnu noví jedinci. Takto napichnutá voška sa zmení na jednu veľkú hnedú guľu, ktorú môžete pozorovať v takmer každej kolónií vošiek.
Tak ako vošky, má každý iný škodca svojich prirodzených nepriateľov, ktorí dokážu veľmi úspešne regulovať populácie škodcu, ak im v tom nebránite. Všetci títo prirodzení nepriatelia majú jedno spoločné, a to, že neznášajú postreky chemickými prípravkami. V intenzívne pestovateľských monokultúrach a v intenzívnych sadoch by ste týchto prirodzených nepriateľov hľadali len ťažko, ak by ste vôbec nejakých našli. Postreky totiž spoľahlivo likvidujú aj tieto na chémiu veľmi citlivé druhy. Naopak ak týmto druhom vytvoríte podmienky priaznivé pre ich život, odvďačia sa Vám spoľahlivou likvidáciou vašich škodcov.
Ako permakultúrna farma majer vytvára podmienky pre tieto užitočné organizmy?
Na prvom mieste je obrovská diverzita pozemku a rôzne typy ekosystémov. V tomto prípade veľmi pomáha permakultúrny dizajn, kde sú všetky pestovateľské zóny veľmi dobre premyslené a poprepájané. Permakultúrna farma majer neponechala nič na náhodu a pri dizajnovaní pozemku sme si zavolali na pomoc poprednú slovenskú permakultúrnu dizajnérku Patríciu Černákovú. Záhony pre zeleninu sa striedajú s výsadbou krovitých rastlín. Zelenina je v záhonoch premiešaná s kvetmi, bylinkami, s kríkmi. Kde tu sú umiestnené kamene a takisto je dôležité zastúpenie jazierok, stromov a pod. Takto rozmanitý ekosystém dokáže poskytnúť útočisko pre každý typ užitočných organizmov. Vtáci nachádzajú útočisko na starých stromoch, obývajú viacero pre nich vybudovaných búdok, sú v zime prikrmované a v lete si nájdu potravu v záhonoch, vodu si nájdu vo vybudovaných jazierkach, ktoré zase poskytujú priestor pre rôzne druhy žiab, vážok a pre mnohé iné organizmy.
Na farme postupne nachádzame stále viac druhov organizmov, ktoré objavujú prostredie farmy ako perfektný biotop pre život. My si týchto obyvateľov vážime a poskytujeme im výborné ubytovanie, oni nám na oplátku regulujú početnosť škodcov a tiež vytvárajú príjemnú atmosféru na farme. Je radosť prísť na farmu a počuť štebotanie rôznych vtákov lietajúcich zo stromu na strom, škvŕkanie žiab a rôzne iné druhy príjemných zvukov. Ak škodcovia dokážu uniknúť spod pazúrov armády prirodzených nepriateľov a napadnú zeleninu či ovocie slúžiace k predaju či konzumácií, tak sa vlastne nič nedeje, na takto napadnutom ovocí si s radosťou pochutia naše zvieratá alebo v prípade veľkého napadnutia skončí ovocie na komposte a po rozklade bude slúžiť ako hnojivo pre následné plodiny.
Prečo nepotrebujeme používať postreky proti burinám tzv. herbicídy?
Na našej farme sa väčšina záhonov mulčuje vrstvou slamy alebo iným organickým prípadne anorganickým materiálom. Táto vrstva zabraňuje prerastaniu burín. Väčšina burín má veľmi drobné až miniatúrne semená. Takéto malé semená majú v sebe iba veľmi málo zásobných látok na rast po vyklíčení. To znamená, že hneď po vyklíčení sa potrebujú dostať na dohľad slnečných lúčov, aby si v procese fotosyntézy mohli vyprodukovať chýbajúce organické látky potrebné k ďalšiemu rastu. Ak tieto buriny v pôde vyklíčia a nedokážu sa vyšplhať k slnku za krátky čas, zásoby zo semena potrebné k prekonaniu tejto veľmi krátkej vzdialenosti sa vyčerpajú a rastlina hynie.
Práve niekoľko centimetrová vrstva mulču na pôde túto vzdialenosť medzi pôdou a slnkom výrazne zvyšuje a pre malé drobné semená burín tvorí neprekonateľnú bariéru. Na rozdiel od burín má väčšina bežných plodín semená veľké s dostatočnou zásobou energetických látok potrebnému k prvotnému rastu a pre tieto rastliny vrstva mulču nepredstavuje žiadny problém. Kultúrne rastliny, ktoré majú drobné semienka ako napr. bylinky alebo niektoré druhy kvetov pestujeme jednoducho z priesad. Niektoré záhony, kde mulčovanie nevyužívame tak si s burinami poradíme jednoducho pomocou obyčajnej plečky.
Ako sa na farme bojuje proti chorobám?
Boj s chorobami je veľmi podobný v boji proti škodcom. Tak, ako aj škodcovia majú desiatky prirodzených nepriateľov, tak v mikrosvete húb a baktérií pripadá na jeden škodlivý organizmus stovky organizmov, ktoré ho likvidujú. Preto sa snažíme vytvárať prostredie vhodné pre mikroorganizmy viacerými spôsobmi. Pôdnemu životu okrem iného výrazne pomáha neaplikovanie priemyselných hnojív a postrekov, ktoré majú na pôdny život fatálne následky. Okrem toho, pôdu spravidla neorieme a pestujeme rastliny, ktoré napomáhajú pôdnym baktériám ako rôzne bôbovité druhy.
Do pôdy aplikujeme vlastné komposty, pravidelne hnojíme hnojom, ktorý vyprodukujú naše zvieratá. Takýto hnoj obsahuje miliardy rôznych baktérií, ktoré sa potom pôdou šíria ďalej. V neposlednom rade pôde pomáha mulčovanie tým, že vrchnú vrstvu pôdy chráni pred pražiacim slnkom a ostáva v nej aj v najteplejších dňoch určité množstvo vlahy. Veľmi významným opatrením je, že na pôde nevyužívame ťažké poľnohospodárske mechanizmy, ktoré pôdu enormným spôsobom utláčajú a vytláčajú z nej všetok vzduch, tak potrebný pre pôdny mikroedafón.
Na našej farme sa naopak snažíme pôdu prevzdušniť jednoduchým spôsobom, a to pestovaním rastlín s výrazným koreňovým systémom, ktorý v pôde ostáva aj po zbere hlavného produktu. Takýto koreň sa v pôde postupne rozkladá a po koreni ostane v pôde voľný priestor pre vzduch. S prekyprením pôdy nám taktiež pomáhajú aj dážďovky a iný pôdny hmyz, po ktorom ostávajú v pôde chodbičky plné vzduchu.
V neposlednom rade hore spomenuté aplikácie kompostov a hnojov s nízkou objemovou hmotnosťou takisto prispieva v prevzdušneniu pôdy, ktorá je potrebná pre pôdne organizmy. Okrem posilnenia biodiverzity mikroedafónu využívame genetickú ochranu, a to pestovaním odrôd s génmi rezistencie na konkrétne druhy patogénnych organizmov. Ak nám napriek tomu napadne choroba nejakú zeleninu vedu z toho nerobíme a takáto zelenina si nájde svoje miesto v komposte, kde bude užitočná pre budovanie nasledujúcej úrody.
Ako sa dá dosiahnuť dobrá úroda bez použitia priemyselných hnojív?
Na našej farme používame nasledovné postupy.
- Ešte pred samotnou výsadbou ovocných stromov a založením zeleninových záhonov bola na celom pozemku vysiata špeciálna zmes lucerny siatej, ďateliny lúčnej a ďateliny plazivej. Táto zmes bôbovitých rastlín mala za úlohu zúrodniť pôdu na pestovanie zeleniny a ovocných druhov. Vďaka symbióze s hrčkotvornými baktériami dokázali všetky tieto druhy krmovín premeniť vzdušný dusík N2 na amoniakálny dusík NH4, ktorý je prístupný pre rastliny. Tento malý prírodný zázrak dokážu všetky rastliny z čeľade bôbovitých. Táto prírodnou cestou vzniknutá zásoba dusíka sa stále nachádza v pôde a bude slúžiť ako náhrada liadku a iných priemyselných dusíkatých hnojív. Okrem dusíka, dokáže hlavne lucerna svojím až 20 m dlhým koreňovým systémom vytiahnuť z hlbokej pôdy živiny ako fosfor a draslík, ktoré sú po odumretí rastliny prístupné pre nasledovné plodiny.
- Okrem prvotnej zásoby dusíka sa bude zásoba dusíka naďalej obnovovať pestovaním ďalších bôbovitých rastlín, tentokrát už nie lucerny a ďateliny, ale pomocou fazule, šošovice, hrachu a iných strukovín tiež spadajúcich do čeľade bôbovitých rastlín.
- Tak ako po stáročia zvyšovali úrodnosť pôdy čerstvým hnojom, tak aj na permakultúrnej farme Majer sa všetok hnoj po zvieratách vracia späť do pôdy, čím sa uzatvára kolobeh živín a zvyšuje sa úrodnosť pôdy.
- Okrem klasického kompostu sa na farme produkuje aj špeciálny vermikompost, ktorý produkujú špeciálne dovezené kalifornské dážďovky.
- Zálievka. Na hnojenie používame rôzne tekuté hnojivá, ktoré vznikajú prírodnou cestou, či už je to výluh z vermikompostu alebo výluh zo žihľavy alebo výluh z vykvasených slepačincov, všetky majú pri správnom použitý výrazný vplyv na rast a spevnenie rastlín. Takto hnojené rastliny majú všetko potrebné pre správny a zdravý rast aj bez použitia priemyselných dusíkatých hnojív, ktoré rastliny ženú k neprirodzenému vysiľujúcemu rastu. Takto priemyselne hnojené rastliny rastú často neprimerane do výšky a sú náchylné na poliehanie a napadnutia rôznymi chorobami a hmyzom. Naopak rastliny hnojené prírodnými hnojivami na zdravej pôde rastú prirodzene bujne, majú hrubšie bunkové steny a sú odolné voči chorobám, škodcom a nepriazniam počasia.
